Úvod :

     Pomerne dôležitým procesom pred uvedením elektrónok do prevádzky je zahorovanie (getrovanie), geter (obvykle na báze bária) je totiž aktivny až při určitej teplote. Zahorovaním sa odstránia zbytky plynov vo vnútri banky elktrónky, zosilnejú vlákna elektrónok (znižuje sa pravdepodobnosť prerušenia vlákna pri zapnutí elektrónky) a ustália sa ich parametre (nezahorené elektrónky = elektrónky ktoré neboli používané viac ako rok ani nemá význam merať, pretože po niekoľkých hodinách prevádzky sa môžu ich parametre podstatne zmeniť a hlavne u dvojčinných zosilňovačov to môže spôsobiť že perfektne nastavený zosilňovač má po krátkom používaní úplne rozhodené parametre (veľké skreslenie spôsobené rôznou vodivosťou elektrónok). Elektrónky zmerané po zahorení som odložil a asi za pol roka znova premeral a prakticky u všetkých som nameral iné parametre. V býv. podniku Tesla Vráble kde sa v minulosti vyrábali mnohé typy NF zosilňovačov, ale aj iné prístroje s elektrónkami, trval proces zahorovania 72 hodín. Zahorovali sa všetky elektrónky, aj keď prišli práve z výroby. Prvých 24 hodín sa elektrónky žeravili napätím 4V, ďalších 48 hodín napätím 6,3V. Ak niektorá z elektrónok na prvý pohľad svietila viac ako ostatné, alebo nesvietila vôbec (prerušené vlákno), skončila v koši. Všetky elektrónky boli po zahorení premerané.

Ako na to :

     Mám vyskúšané že bežné elektrónky (EL34, EL84, ECC82, ECC83, PCF801, PCF802, PCL86 a EF86) stačí zahorovať po dobu 48 hodín plným napätím (iba žeravenie) a ich parametre už budú pomerne stabilné. Overil som si to na nepoužitých elektrónkach PCF802 v počte 400 kusov a PCF801 v počte 200 kusov, ktoré som vyberal do gitarového zosilňovača. Na ich zahorovanie som si narýchlo postavil zahorovací a, ktorý používam do súčastnosti a je vhodný na zahorovanie všetkých elektrónok so sériovým žeravením prúdom 300mA. Elektrónky sú žeravené priamo sieťovým napätím, nutnosťou je obmädzenie prúdu pri zapnutí, ktoré zabezpečí jednoduchý časovač a žiarovka 230V/100W, ktorá je po uplynutí cca 15 sekúnd premostená kontaktami relé a tak je žeravenie elektrónok pripojené priamo na sieťové napätie znížené o úbytok na rezistoroch R1 - R3. Pri zahorovaní paralelne žeravených elektrónok používam prerobený zdroj počítača AT 4-6,3V/45A s reguláciou napätia a pomalým nábehom (nastavené napätie dosiahne za cca 5 sekúnd). Bez pomalého nábehu po pripojení na tvrdý zdroj napätia 6,3V sa vlákno elektrónky v mieste pripojenia na kolíky rozžeraví až do biela a občas aj prehorí. Po 48 hodinovom zahorení je tento problém výrazne potlačený.

Popis zapojenia pre zahorovanie sériovo žeravených elektrónok :

     Sieťové napätie prechádza cez rezistory R1 - R3, žiarovku a všetky vlákna elektrónok. Celý časovač je napájaný úbytkom napätia na rezistoroch R1 - R3 (pred zopnutím relé cca 6V). Toto napätie je usmernené usmerňovacím mostíkom a vyhladené kondenzátorom C1. Zenerová dióda D1 chráni riadiacu mriežku mosfetu (pri zapnutí do siete a zopnutí relé je úbytok na R1 - R3 krátkodobo vyšší a usmernené napätie by mohlo poškodiť mosfet), počas bežnej prevádzky je na nej nižšie napätie. Usmerneným napätím sa cez rezistor R5 začne nabíjať kondenzátor C2. Po dosiahnutí napätia cca 3-4V na riadiacej mriežke mosfetu sa stane tranzistor vodivým a relé zopne. Jeho kontakty premostia žiarovku a vlákna elektrónok sú pripojené na plné napätie siete. Úlohou diódy D3 je rýchle vybitie pri prerušení napájania, aby časovač zabezpečil pomalý nábeh aj pri krátkom prerušení napájania. Antiparalelne zapojená dióda na cievke relé nie je potrebná, pretože zopnutie aj rozopnutie relé nemá ostré hrany, takže sa na cievke neindukuje napätie proti ktorému by bolo treba mosfet chrániť. Pri prerábke na žeravenie elektrónok s iným prúdom stačí prepočítať iba hodnotu rezistorov R1 - R3 a vymeniť žiarovku, alebo priložiť ďalšie paralelne. Problém veľkého množstva pätíc som poriešil kontaktami z medeného drôtu s prierezom 0,75mm, ale toto riešenie nie je najlepšie, pretože elektrónky ľahko padajú alebo nemajú dobrý kontakt a drôtiky treba pomerne často justovať a vymieňať, oveľa vhodnejšie by bolo vo vhodnej vzdialenosti do dosky zaspájkovať napríklad dutinky z napájacích konektorov používaných na napájanie počítačových komponentov, pri zasunutí kolíkov žeravenia do dutiniek by už elektrónky nemohli ľahko spadnúť.

Zoznam súčiastok :

R1 - R3	3x 100R / 2W (alebo jeden rezistor 33R/5W)
R4	470R
R5	100k
T1	IRF620 (alebo ľubovoľný iný N-Mosfet)
C1	470uF/16V
C2	470uF/16V
RE1	DLS1.U - 5V/50mA (z vraku CRT TV sony)
Usmerňovací mostík	B250C1500 (alebo ľubovoľný iný)
D1	6NZ70 (alebo iná ZD 12 - 15V/2W)
D2	červená vysokosvietivá LED
D3	1N4007 (KY130/80, 1N4000-4007 atď.)
Ž1	Žiarovka 230V / 100W (ne-ekonomická)
Po1	T 630mA / 250V (pomalá)

     Celý tu popisovaný časovač, ako aj zahorované elektrónky sú galvanicky spojené so sieťovým napätím a preto je toto zariadenie životu nebezpečné (hlavne pri ukladaní elektrónok alebo prenášaní pod napätím). Pri zahorovaní elektrónok je nutné položiť dosku časovača s elektrónkami na dostatočne veľkú nehorľavú a elektricky nevodivú podložku, (napríklad sklenenú tabuľu alebo keramickú dlaždicu) aby sa predišlo vzniku požiaru a škode na majetku !